Zdravotníctvo – Zdravé Noviny

Zdravotníctvo

Lieková politika

Na Slovensku vydávame na lieky vyše miliardu € ročne. Napriek tomu, že cena za ktorú lieky nakupujeme patrí medzi najnižšie v Európe, utrácame za nich viac ako štvrtinu rozpočtu na zdravotníctvo.

Je to viac ako podiel väčšiny krajín OECD, ktorý sa pohybuje medzi 15-20%. Aké sú dôvody? Míňame na lieky priveľa?

V roku 2016 boli celkové výdavky na lieky na Slovensku vo výške 1,85 % z HDP, pričom priemer štátov OECD predstavoval 1,41 %.

Po prepočte na jedného obyvateľa  vydávalo Slovensko v roku 2015 na farmaceutiká 553 dolárov,  čo bolo len o málo menej ako priemer krajín OECD (565 dolárov).

Pohotovosť

Ministerka zdravotníctva odmieta akékoľvek zlyhanie systému ambulantných pohotovostí. Šéfka rezortu v tejto súvislosti odpovedala, že ambulantné pohotovosti neposkytujú a nie su určené pre urgentnú zdravotnú starostlivosť. Pre pacientov v ohrození života sú určené štandardné pohotovosti.Tak isto nesúhlasí s názorom, že by o ich prevádzkovanie nebol a nie je záujem zo strany pacientov.

Pohotovosť - príjem

Reagovala tak na utorkovú kritiku liberálov, podľa ktorých systém pohotovostí zlyhal.Ministerstvo zdravotníctva podľa Kalavskej uzatvorilo prvé kolo tendra na organizátorov, v rámci ktorého sa vybrali prevádzkovatelia pre 40 percent siete pohotovostí.

Tento týždeň sa má vypísať druhé kolo, ktoré potrvá dva mesiace. Kalavská “rezolútne” odmietla, že by poskytovatelia nemali záujem o ambulantné pohotovosti. Polovica žiadostí z prvého kola mala mať formálne nedostatky. Rezort s nimi preto bude komunikovať, aby chyby odstránili.

Šéfka rezortu v tejto súvislosti opakovane pripomenula, že ambulantné pohotovosti neposkytujú urgentnú zdravotnú starostlivosť o pacientov v ohrození života. Verejnosť by mala chápať, že je to aká si predĺžená ruka ambulancie všeobecného lekára alebo pediatra, čiže je to zdravotná starostlivosť, ktorá ľudovo povedané znesie odklad a teda pacient by sa mal snažiť vyhľadať ambulantnú zdravotnú starostlivosť v čase ordinačných hodín lekára, tie sme sa snažili rozšíriť,” vysvetlila.

Lekárska pohotovostná služba

Fungovanie lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) sa mení od júla tohto roka. Na Slovensku by po novom malo byť viac ako 70 ambulantných pohotovostí pre dospelých a vyše 60 ambulantných pohotovostí pre deti a dorast v pevnej sieti. Má vzniknúť takzvaná pevná a doplnková sieť ambulantnej pohotovosti. Pevná sieť bude cez pracovný týždeň fungovať od 14.00 do 22.00 h, v súčasnosti je LSPP otvorená do rána. Doplnková sieť bude dobrovoľná s možnosťou kratšej prevádzky.

Liberáli v utorok kritizovali, že ministerstvo nedokázalo zabezpečiť pokrytie Slovenska ambulantnou pohotovostnou službou. “Najväčší problém mohol vzniknúť v Bratislavskom kraji, kde z ôsmich bodov nie je zabezpečený ani jeden,” povedala poslankyňa Jana cigániková (SaS) s tým, že problém je okrem iných miest aj v Gelnici či v Trebišove. Člen zdravotníckeho tímu SaS Martin Barto upozornil, že vzhľadom na dĺžku ďalšieho výberového konania sa rezort bude musieť dohodnúť, kto túto službu zabezpečí dočasne…

Diagnoseme

Ak potrebujete prebrať svoju zdravotnú diagnózu s odborníkmi, nemusíte hneď utekať do ordinácie.  Dnes Vám už vedia poradiť aj cez internet. Medzinárodný onlinový projekt Diagnose.me, ktorý koncom roka 2013 založili dvaja Slováci Ivan Štefunko a Lukáš Alner.

Diagnose.me

Online projekt Diagnose.me
Dlho fungoval len v anglickej, ruskej a španielskej verzii a už dlhšiu dobu je aj v slovenčine. Teraz máte na dosah rôznych odborníkov online kde môžete prekonzultovať vaše výsledky svojho röntgenologického vyšetrenia, magnetickej rezonancie a mnoho iného.

Možnosť na druhú voľbu 
Lekárov do tímu vyberá a kontroluje medzinárodná odborná lekárska komisia, poradný orgán a medicínsky  garant celého projektu. Projekt Diagnose.me je unikátny. Pozitívna konfrontácia viacerých vysoko odborných názorov významne zvyšuje možnosti kvalifikovanej liečby.

Igor Štefunko

Vlastná skúsenosť
Ivana Štefunka podnietila k založeniu projektu osobná skúsenosť. Musel sa vyrovnať s nálezom na mozgu. Neskôr sa ukázalo, že išlo o cievnu malformáciu.

Lekári sa však nevedeli dohodnúť na diagnóze, z čoho vyplýval aj rozdielny názor na spôsob liečby. Štefunko sa teda obrátil na špecialistu v USA, ktorý po posúdení rádiologických snímok stanovil efektívnu liečbu.

„Povedali sme si, že to, čo zažil Ivan, všetky tie frustrácie pri hľadaní odborníkov a uistení sa v liečbe, nechceme dopriať nikomu. Preto vytvoríme platformu, kde si ľudia budú môcť nájsť rádiológa, ktorý bude pre ten či onen konkrétny prípad naozajstným špecialistom,“ povedal o vzniku projektu Diagnose.me Lukáš Alner.

Portál pomôže minimalizovať riziko nesprávne alebo nejednoznačne stanovenej diagnózy na základe rádiologických snímok, čo sa napríklad pri onkologických ochoreniach stáva približne až v 40 percentách prípadov…

pellegrini-kalavska

Uviedol to po stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou premiér Peter Pellegrini. „Je to jeden z najzložitejších rezortov a nezávidím pani ministerke, že stojí na jeho čele, pretože zdravotníctvo sa dotýka každého z nás,“ povedal.

Podľa predsedu vlády nastáva čas, kedy sa o zdravotníctve bude hovoriť viac pozitívnych vecí ako doposiaľ a ako sám deklaruje.. „Chcem ohlásiť, že v najbližších mesiacoch budeme svedkami najmasívnejšej obnovy najšpičkovejších prístrojových zariadení v nemocniciach, budeme svedkami najmasívnejších rekonštrukcií našich nemocníc a zdravotníckych zariadení v histórii Slovenska,“ avizoval premiér.

Centrálne obstarávanie šetrí peniaze i čas 
Predseda vlády ocenil zavedenie centrálneho obstarávania zdravotníckych prístrojov.„Ministerstvo nakúpilo v ostatnom čase podľa informácií, ktoré som od pani ministerky dostal, 15 najmodernejších CT prístrojov. Len úspora z tohto obstarávania predstavuje sumu 13 miliónov eur a už sa inštalujú v našich štátnych nemocniciach a organizáciách, ktoré spadajú pod ministerstvo zdravotníctva,“ konštatoval. Dôležitým krokom je podľa predsedu vlády aj to, že sa podarilo obstarať 16 kusov lineárnych urýchľovačov. „Tu opäť z pôvodne odhadovanej ceny 100 miliónov eur sa javí, že dopadne obstarávanie tak, že ušetríme 30 miliónov eur,“ poznamenal.

Koniec nosenia toaletného papiera do nemocníc
Pellegrini informoval, že po pilotom projekte v Rooseveltovej nemocnici bude do niekoľkých mesiacov na Slovensku platiť, že každý jeden pacient, ktorý bude hospitalizovaný obdrží základný hygienický balíček. „Som rád, že sa naozaj definitívne v najbližších mesiacoch skončí éra nosenia určitých vecí do nemocníc (hygienické potreby – pozn. redakcie), keď máte byť hospitalizovaný,“ uviedol. Ministerstvo bude v najbližších mesiacoch distribuovať viac ako milión hygienických balíčkov. Predseda vlády ubezpečil, že nepôjde o jednorazový krok, ale bude sa to robiť stále.

Rázsochy budú kvalitná nemocnica
Prioritou ministerky bude podľa premiéra dostavba nemocnice na Rázsochách.„Chcem všetkým na rovinu povedať, že je záujmom Slovenskej republiky mať v hlavnom meste jednu špičkovú, perfektne vybavenú nemocnicu. Odmietam akékoľvek dohady, že štát je pomalý len kvôli tomu, aby umožnil súkromnému investorovi postaviť nemocnicu skôr. Štát v hlavnom meste nemôže byť odkázaný na súkromnú nemocnicu. Tá môže byť doplnkom a môže súperiť so štátnou nemocnicou. My musíme ukázať, že vieme postaviť takú istú kvalitnú nemocnicu,“ povedal Pellegrini.

Sestrám zvýšia platy, ale budú aj sestry zo zahraničia
Šéf kabinetu chce spolu s ministerkou a ministrom financií diskutovať aj o úprave miezd pre sestry. Pre rok 019 sa budú snažiť o vyjednanie vyššej mzdy. Taktiež sa rezort zdravotníctva bude musieť pripraviť aj na príchod zahraničného personálu. Premiér uisťuje, že pôjde len o zdravotné sestry, ktoré budú mať primerané vzdelanie a kvalifikáciu.

Lekár v operačnej sále

Najväčšiu pridanú hodnotu v zdravotníctve vytvárajú schopní ľudia ako lekári, zdravotné sestry, ošetrovatelia, sanitári a pomocný personál.  Zdravotníctvo je hlavne o schopných a motivovaných ľuďoch, až potom o prístrojoch, laboratóriách, a budovách aj keď peniaze hrajú veľkú rolu.

Slovenskí lekári pracujú hlavne v Česku, a Nemecku.

Lekári

Počet slovenských lekárov:

Česká republika : 2235
Nemecko : 1185
Anglicko : 343
Rakúsko : 242
Švédsko : 108

Zahraničný lekári

 

Írsko : 45
Nórsko :39
Poľsko : 10
Slovinsko : 2
Chorvátsko : 2

Vizualizácia detskej nemocnice na Kramároch

Detská nemocnica Kramáre

Najväčšia slovenská detská nemocnica sídliaca na bratislavských Kramároch sa od prvého januára budúceho roka pretransformuje na Národný ústav detských chorôb (NÚDCH).

Týmto krokom sa podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) mení celková filozofia poskytovania zdravotnej starostlivosti deťom. Drucker to povedal v utorok na tlačovej konferencii.

“Národné ústavy poskytujú zdravotnú starostlivosť na tej najvyššej úrovni, dokážu sa postarať o pacientov s najťažšími komplikáciami,” zdôraznil Drucker. Detská nemocnica na Kramároch sa podľa neho najvážnejším prípadom venuje aj v súčasnosti.”

Po novom jej pribudne viacero špecializačných centier

V NÚDCH vznikne v horizonte piatich rokov napríklad Centrum jednodňovej chirurgie, Centrum detskej hematoonkológie či Spinálne centrum, kde sa budú liečiť detskí pacienti s ochoreniami chrbtice a miechy. Plánuje sa i vybudovanie Centra pre transplantácie obličiek u detí a dialyzačné pracovisko či Centrum pre matku a dieťa. Pripravuje sa tiež ubytovacie zariadenie pre deti a rodičov, rekonštrukciou prejde i urgentný príjem.

Detská nemocnica Kramáre

“Špecializované centrá umožnia rýchlejšiu a efektívnejšiu diagnostiku a odbremenia detského pacienta od zbytočných vyšetrení,” vysvetlil Drucker. Ten očakáva, že do NÚDCH príde i viacero odborníkov zo zahraničia.

Na transformáciu bratislavskej detskej nemocnice na NÚDCH vyčlenil rezort zdravotníctva vyše 15 miliónov eur. Neskôr bude Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR prideľovať NÚDCH finančné prostriedky podľa potreby.

Vznikne aj hotel pre mimobratislavské mamičky

Národný detský ústav chce čo najviac detí, ktorým to zdravotný stav dovolí, liečiť ambulantne. Preto v nej má vzniknúť takzvaný hotel pre mimobratislavských rodičov s deťmi, ktoré čakajú na jednodňový zákrok. Ubytovacie zariadenie by týmto odbremenilo NÚDCH od zbytočných hospitalizácií na lôžkach.

Nachádzať sa bude v spojovacích priestoroch s Univerzitnou nemocnicou Bratislava (UNB). “Poskytne 20 dvojlôžkových izieb či desať malometrážnych dvojizbových bytov,” povedal riaditeľ Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave Ladislav Kužela.

Hotelová časť by podľa neho mohla byť dobudovaná do leta 2019. Takmer 40 percent pacientov liečených v DFNsP Bratislava je podľa Kuželu mimo Bratislavského kraja.

Celú správu ubytovacieho zariadenia by mala mať v správe charitatívna organizácia. “Počítame s tým, že vzhľadom na túto skutočnosť treba rozšíriť aj parkovacie kapacity,” doplnil Kužela.

Nový urgentný príjem by mohol byť dokončený v marci 2019, bude modernejší. “Projektovú dokumentáciu už máme hotovú, v januári vyhlásime súťaž na zhotoviteľa,” spresnil Kužela.

V novom urgentnom príjme sa má pacient podľa neho manažovať tak, aby už od prvého kontaktu v triediacej ambulancii vedeli, “že ich zdravotný stav je známy, monitorovaný a smerovaný na jednotlivé oddelenie”.

NÚDCH bude podľa Druckera úzko spolupracovať s univerzitami a vychovávať mladých medikov. Takisto bude zavádzať inovatívne postupy diagnostiky a liečby pre ostatné zdravotnícke zariadenia. Detská fakultná nemocnica v Bratislave ročne hospitalizuje 19.000 detí. Liečia sa tu najzávažnejší detskí pacienti z celého Slovenska.

fakultna-nemocnica-kramare-bratislava

Rezort zdravotníctva zaznamenal vlani celkový stav záväzkov 1,46 mld. eur. V porovnaní s rokom 2016 ide o nárast o 81,34 mil. eur, pričom najväčší rast záväzkov vykázali zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Vyplýva to z informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2017, o ktorej by mala v stredu rokovať vláda.

Celkové záväzky po lehote splatnosti boli vo výške 791,13 mil. eur, čo je v medziročnom porovnaní viac o 143,89 mil. eur, keďže v roku 2016 boli celkové záväzky po lehote splatnosti na úrovni 647,24 mil. eur.

Stav záväzkov spolu na úrovni istiny v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ SR bol k 31. decembru 2017 vo výške 833,69 mil. eur, z toho záväzky po lehote splatnosti boli v sume 679,24 mil. eur a záväzky v lehote splatnosti tvorili 154,45 mil. eur.

Prioritne riešia univerzitné a fakultné nemocnice

Ministerstvo zdravotníctva prioritne sústreďuje svoje aktivity na 13 najväčších zdravotníckych zariadení vo svojej pôsobnosti. Ako sa píše v materiáli, ide o:

„Celkové záväzky týchto 13 zdravotníckych zariadení v roku 2017 vzrástli o 123,52 mil. eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 20,15 mil. eur,“ uvádza sa v informácií o vývoji dlhu.”

Záväzky po lehote splatnosti 13 fakultných a univerzitných nemocníc tvoria 82 % z celkovej hodnoty záväzkov.

Najviac dlžia dodávateľom liekov

Z hľadiska štruktúry záväzkov po lehote splatnosti najvyšší podiel na celkovom dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR má už dlhodobo dlh voči dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, čo predstavuje 52,7-percentný podiel z celkového dlhu.

Dlh voči verejným financiám (záväzky voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam) je 30,1 % z celkového dlhu, dlh voči ostatným zdravotníckym zariadeniam a Národnej transfúznej službe tvorí 5,4 % dlhu, voči dodávateľom energií, t. j. dodávateľom plynu, energií a vody je vo výške 3,3 %.

Aj rezortné a delimitované zvyšujú zadlženosť

Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR a Ministerstva spravodlivosti SR vykazujú záväzky po lehote splatnosti k 31. decembru 2017 kumulatívne vo výške 26,19 mil. eur.

V porovnaní s rokom 2016 sa záväzky tejto kategórie zvýšili o 1,3 mil. eur. Záväzky v lehote splatnosti sú v celkovej výške 13,53 mil. eur, čo oproti roku 2016 predstavuje pokles o 1,48 mil. eur.

Vývoj záväzkov po lehote splatnosti u zariadení delimitovaných na obce, VÚC a transformované na neziskové organizácie za ostatných päť rokov osciluje okolo priemernej hodnoty 78,51 mil. eur.

Zo zverejnených informácií vyplýva, že spomínané zariadenia majú záväzky po lehote splatnosti vo výške 85,13 mil. eur. Výška záväzkov v lehote splatnosti je pre túto kategóriu zariadení 46,11 mil. eur. Oproti roku 2016 sa zvýšili záväzky po lehote splatnosti o 10,22 mil. eur, záväzky v lehote splatnosti zaznamenali pokles o 4,76 mil. eur.

Foto: SITA/Radoslav Maťaš

Špánik: Oddlžovanie je nevyhnutné

„Dlhy v zdravotníctve stále sú, žiaľ, aj sa tvoria napriek určitým opatreniam, ktoré už boli prijaté a ktoré sa realizujú. Niektoré čísla zatiaľ nevystihujú úplne podstatu, pretože sa v nich neodrážajú niektoré pozitívne trendy,“ povedal po rokovaní vlády štátny tajomník rezortu zdravotníctva Stanislav Špánik.

Pripomenul, že dofinancovanie 30 miliónmi eur sa uskutočnilo začiatkom roka 2018.

Príčin, prečo sa nemocnice zadlžujú, je podľa štátneho tajomníka veľa. „Jednou z nich je aj problém platieb zdravotných poisťovní,“ povedal Špánik s tým, že mnohokrát sa vyšetrenia robia duplicitne. Oddlžovanie nemocníc je podľa neho nevyhnutné.

Národná rada

Poslanci definitívne schválili návrh novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. „Najdôležitejším cieľom návrhu zákona je implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES,“ píše sa v materiáli a premenovanie zdravotníckych asistentov na praktické sestry je realitou.

Legislatívnou úpravou sa nepriamo novelizuje aj zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Po novom sa zdravotnícki asistenti premenujú na praktické sestry.

Ako vysvetlil predseda výboru pre zdravotníctvo Štefan Zelník, pri zosúlaďovaní nášho vzdelávania so vzdelávaním EÚ nastali v minulosti chybné rozhodnutia.

„Podľa smernice EÚ zdravotná sestra je regulovaným povolaním a musí absolvovať 4 600 hodín praktickej výuky, je úplne jedno, či to absolvuje počas strednej alebo vysokej školy. Nesprávnou aplikáciou európskej smernice sa stalo to, že bolo požadované pre zdravotnú sestru vysokoškolské vzdelanie. Stredné zdravotnícke školy sa dostávali do útlmu a pokračovali vo výchove zdravotníckych asistentov,“ zdôvodnil Zelník.

Prezident Asociácie stredných zdravotníckych škôl (ASZS) SR Miroslav Sekula víta, že sa hovorí o takejto zmene, po ktorej asociácia volá od roku 2005. „Dnes sú tu konečne ľudia, ktorí sú ochotní načúvať tej problematike. Nie len počúvať, ale ju aj meniť,“ dodal. Podľa prezidenta sú stredné zdravotnícke školy pripravené na zmeny.

Proti tomuto návrhu sa vyjadrili Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek aj Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, ktorá združuje asistentov. Ich argumenty však zjavne poslancov nepresvedčili.

Vznikne Etická komisia

Významnou časťou novely je zriadenie etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR pre klinické skúšanie liekov, ktorá bude spolu so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) posudzovať žiadosti o povolenie klinického skúšania liekov, žiadosti o povolenie podstatnej zmeny klinického skúšania, žiadosti o pridanie Slovenskej republiky do klinického skúšania povoleného v iných členských štátoch Európskej únie predložené prostredníctvom elektronického EÚ portálu klinického skúšania.

Legislatívna úprava počíta sa aj so zriadením národného portálu klinického skúšania, ktorého hlavnou úlohou bude komunikácia medzi ŠÚKL-om a etickou komisiou pre klinické skúšanie liekov.

Etická komisia pre klinické skúšanie bude mať 13 členov, ktorých vymenováva a odvoláva minister zdravotníctva SR, a to ôsmich členov na návrh samosprávnych krajov, jedného člena na návrh ministerstva zdravotníctva, jedného člena na návrh Slovenskej lekárskej komory, jedného člena na návrh Slovenskej lekárnickej komory, jedného zástupcu občianskych združení a jedného zástupcu pacientskych organizácií.

Zmeny v lekárenskej pohotovosti

Novela zákona rieši aj pôsobenie lekárenskej pohotovostnej služby. V pracovných dňoch bude dostupná v čase od 16:00 do 22:30 a v dňoch pracovného pokoja v čase od 7:00 do 22:30, a to v každom okrese.

Samosprávny kraj bude podľa novely určovať a následne aj zverejňovať rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby na svojom webovom sídle najneskôr mesiac pred začiatkom obdobia, na ktoré sa rozpis vyhotoví.

SLeK: Potenciál novely ostal nevyužitý

Slovenská lekárnická komora (SLeK) označila za pozitívum zákona otvorenie otázky o miere zodpovednosti a kompetencií pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti, potenciál novely však považuje za nevyužitý.

„Posledné desaťročie, ktoré prinieslo nárast obchodných praktík v lekárňach devalvovalo prácu farmaceutov a spoločenský význam lieku ako terapeutického nástroja. Potenciál tejto novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach považujeme v tomto kontexte za nevyužitý,“ zhodnotil v stanovisku prezident SLeK Ondrej Sukeľ.

Šéf komory verí, že ministerstvo zdravotníctva bude pokračovať v nastolenej forme odbornej diskusie a vyhne sa neuváženým rozhodnutiam a komentárom smerom k farmaceutom.

„Ako zásadné negatívum schválenej novely zákona vnímame nepremyslený spôsob realizácie lekárenskej pohotovostnej služby. Na rozdiel od ostatných profesií, ktoré vo verejnom záujme zabezpečujú dostupnosť svojich služieb mimo „štandardnej“ pracovnej doby (lekári, zdravotné sestry, hasiči, záchranári,…) ostáva zabezpečenie liekov jedinou nezaplatenou službou. Takúto legislatívnu úpravu považujeme za protiústavnú,“ uzavrel Sukeľ.

Mudr. Alan Suchanek

Skutok sa síce stal, ale nie je trestným činom

V prípade kauzy nákupu predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici boli jednoznačne naplnené subjektívne aj objektívne znaky trestného činu. Preto je absurdné, že Krajská prokuratúra v Trenčíne definitívne zastavila vyšetrovanie. Vyhlásil to v stredu na tlačovej konferencii poslanec hnutia OĽaNO a podpredseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Alan Suchánek.

„Keď sa zastaví trestné stíhanie pre biznis, ktorý je o milión eur predražený, akú dôveru môžu mať občania voči tomuto štátu a voči inštitúciám,“ pýta sa poslanec. Mudr. Alan Suchánek zhodnotil, že doteraz bolo bežné, ak sa niečo vyšetrovalo, uzavrelo sa to tvrdením, že „skutok sa nestal“. V spomínanom prípade sa to však podľa poslanca posunulo o „level vyššie“.

„Skutok sa síce stal, ale ten skutok nebol trestným činnom,“ uviedol Suchánek.

Kauza CT
Ako to vlastne bolo

Situácia sa však zlepšuje

Zastavenie vyšetrovania je pre tých, ktorí doteraz konali v rozpore so zákonom, signálom, že sa nemusia ničoho báť. „Je to signál pre tých, ktorí boli obvinení, že nebojte sa, na súd nejdete,“ doplnil poslanec.

Poslanec však verí, že v súčasnosti je situácia iná. Pripomenul, že na ministerstve zdravotníctva vznikol nový odbor, ktorý riadi podriadené zložky. „Prišli tam ľudia, ktorí sa snažia o transparentnosť, bolo centrálne obstarávanie CT prístrojov aj iných vecí,“ uzavrel.

Krajská prokuratúra v Trenčíne definitívne zastavila vyšetrovanie nákupu predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici. Potvrdil to hovorca prokuratúry Marián Sipavý. Ide o kauzu, pre ktorú sa Pavol Paška (Smer) na jeseň 2014 vzdal funkcie šéfa parlamentu. Skutok podľa prokuratúry nie je trestným činom. Ako prvý o tom informoval Denník N.

Valocký: Suchánek by mal odísť z parlamentu

Podľa poslancov strany Smer-SD Jozefa Valockého, Jozefa Ježíka a Vladimíra Baláža je „Suchánek ten posledný, ktorý by mal moralizovať a hodnotiť nákup CT prístrojov“.

„Je totiž človek, kvôli ktorému odstúpila celá rada Bielej vrany, ktorú tvorili osobnosti, predstavitelia mimovládnych organizácií, Aliancie Fair-play a Via Iuris,“ povedal Valocký.

Poslanec pripomenul, že Suchánek ako člen výberovej komisie rozhodol pri nákupe CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu, že víťazom bude ponuka o takmer štvrť milióna eur drahšia. Valocký zároveň dodal, že ani Suchánek ani šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič nevyvodili politickú zodpovednosť.

„Pán Suchánek bol pritom už v júni 2016 vyzvaný, aby sa vzdal svojho poslaneckého mandátu, pretože členom parlamentu sa stal na základe zavádzania a klamania verejnosti,“ vyhlásil Valocký.

Valocký tiež pripomenul vyjadrenie Zuzany Wienk z Aliancie Fair-play. „Ak by sme dokumentáciu preskúmali pred tým, ako ocenenie dostal, neudelili by sme mu ho,“ zacitoval. Podľa neho by tak Suchánek nikdy Bielu vranu nezískal a nikdy by sa ani neocitol na kandidátskej listine Igora Matoviča.

„Dnes teda sedí v parlamente na základe mediálnej manipulácie a klamstiev. Človek s týmto morálnym profilom, ktorý sám priznal svoju nekompetentnosť, dnes hodnotí a kritizuje rozhodnutia prokurátorov. Je to hanba,“ uviedol Valocký.

Poslanci zároveň opakovane vyzvali Suchánka, prípadne šéfa hnutia, aby vyvodili politickú zodpovednosť.

ministerka-kalavska

Doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD.
Absolvovala štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Titul PhD. v odbore verejné zdravotníctvo získala v roku 2005 na Trnavskej univerzite, FZaSP.

Neskôr absolvovala špecializačné skúšky v odboroch vnútorné choroby a tropická medicína na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, docentúru a titul MHA získala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce.

V roku 2003 začala pracovať na Internej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou Trnava. Ako lekárka pôsobila v rámci projektov aj v zahraničí, v krajinách ako Južný Sudán, Kambodža, Haiti či Kirgizsko. Pred nástupom do funkcie štátnej tajomníčky MZ SR pôsobila ako lekárka na I. Internej klinike SZU Univerzitnej nemocnice Bratislava – Kramáre a na Poliklinike cudzokrajných chorôb.

Zároveň pracovala ako vysokoškolská pedagogička na Lekárskej fakulte SZU v Bratislave a na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Bratislava. Docentka Kalavská má za sebou bohatú publikačnú a prednáškovú činnosť doma aj v zahraničí. Je vydatá a má jedno dieťa. Od 14. apríla 2016 pôsobila ako štátna tajomníčka na Ministerstve zdravotníctva SR. Prezident SR Andrej Kiska ju 22. marca 2018 vymenoval za ministerku zdravotníctva.

Sign In

Reset Your Password

Email Newsletter